Toto je veľmi zaujímavá a hlavne moja obľúbená téma. Ľudia sa tohto hesla často držia, avšak pozrime sa na to trošku bližšie.
Pri čítaní jednej z kníh od Stuarta McGilliho, ktorý je považovaný za jedného z najväčších odborníkov vo svete v oblasti pohybového aparátu a všetkého, čo je so zdravým pohybom spojené, ma zaujalo veľa zaujímavých vecí. Mohli by sme začať prvým vyjadrením – „Hlavne, že sa hýbem“, ktorým sa v bežnom, ale aj v športovom živote riadi veľa ľudí. Skôr by sme sa však mali zamerať a dbať na to, aby sme sa pri akejkoľvek aktivite hýbali správne, ak chceme najmä zo zdravotného hľadiska dosiahnuť pozitívny výsledok.
Pavel Kolář, svetoznámy fyzioterapeut a zakladateľ DNS (Dynamicko Neuromuskulárna Stabilita) systému, čo je celosvetovo známa metóda, poukazuje na to, že ľudia by si mali dávať pozor, akým spôsobom sa hýbu. Teda či majú pri vykonávaní jednotlivých cvikov správnu techniku, správne držanie tela a správne pohybové návyky. V dnešnej dobe smartfónov, počítačov a sedavej práce je často vidieť u všetkých vekových generácií rôzne obmedzenia pohybového aparátu, v dôsledku ktorých vznikajú disbalancie, asymetria, spazmy a veľa ďalšieho.
Keď sa teda snažíme pre seba niečo robiť tým, že ideme po práci či vo svojom voľnom čase do fitka, zabehať si alebo na rôzne skupinové cvičenia, je dôležité zamerať sa aj na kvalitu prevádzaných pohybov, aby sme si v konečnom dôsledku nenarobili viac škody ako úžitku. Nedávno som si všimol na Facebooku výzvu jednej známej trénerky, aby ľudia športovali a hýbali sa. Vďaka tomu vraj príde aj dobrý pocit, že niečo pre seba spravili. Či je takéto tvrdenie správne, to už nechám na každého osobné zváženie, no za mňa je to jednoznačné nie.
Veľakrát vidím ľudí, ako si pri športe dávajú čo najviac „do tela“. Majú dobrý pocit z toho, že vypotia hektolitre vody, že budú mať svalovicu ako svet, ledva stoja na nohách a endorfíny burácajú jedna radosť. Veď „o to predsa pri tréningu ide“. Častokrát je výsledkom iba tá smrteľná svalovica, ktorá nás drží ešte nasledujúce tri či štyri dni. Neraz vidím, ako ľudia vykonávajú aktivitu, na ktorú nie sú dostatočne fyzicky ani technicky pripravení, čo môže mať v budúcnosti veľmi výrazný dopad na ich zdravie. Lebo to, čo dnes robíme nesprávne v dôsledku zle vykonaného pohybu a nadmerného preťažovania pohybového aparátu, si naše telo zapamätá a všetko nám to spočíta. Možno nie hneď, ale časom určite!!! Človek by mal preto poznať svoje schopnosti, limity a vedieť, čo si môže a nemôže dovoliť. Nie je dôležité, že sa pri športe zničím a mám z toho dobrý pocit dovtedy, kým nepríde prvý zdravotný problém, ale skôr sa zamerať na kvalitne prevedený tréning, ktorý moje telo zvládne.
Pozitívne pocity po tréningu, ktorý človek vykonal s vedomím, že je to lepšie, ako sedieť na gauči, nikomu nemožno vziať a je to každého osobná vec. Otázkou je, či by predsa len nebolo lepšie na tom gauči zostať, ako vykonávať aktivitu, na ktorú nie je dostatočne pripravený a nakoniec tam zostane aj tak ležať v dôsledku zranení či ochorení. Každý, kto už si nejaké to zranenie v živote odskákal, vie, že to nie je najpríjemnejšie strávený čas. A zotavovanie nás môže na dlhé obdobie vyradiť zo športového života, no niekedy aj z bežného života.
Sám som zástancom toho, aby človek vykonával cvičenie, ktoré ho robí šťastným a duševne ho napĺňa. Len vtedy totiž bude mať jeho aktivita pozitívny vplyv na zdravie aj z dlhodobého hľadiska. Ľudia totiž často zabúdajú počúvať svoje telo, ktoré potrebuje silu, stabilitu a mobilitu.
Neraz sa ľudia venujú cvičeniam, ktoré sú fyzicky veľmi náročné. Používajú sa pri nich rôzne variácie už zaužívaných cvikov či pomôcok. Skáče sa na trampolínach, balansuje na rôznych nestabilný plošinách a používajú sa rôzne pomôcky, aby bol tréning zábavný a naoko atraktívny. A aby fitness centrá prilákali klientov. No práve preskakovaním základov, ktoré sú stáročia zaužívané a naozaj fungujú, vykonávame cviky, ktoré nám neprinesú to, čo sa od správneho cvičenia očakáva – a to je kvalitný výkon a dobrý výsledok. Preto vrhanie sa na takéto typy tréningov a cvičení, a najmä bez prípravy, môže byť pre nás veľmi kontraproduktívne a nebezpečné.
Najdôležitejšie pri každej činnosti, šport nevynímajúc, je začať od úplného začiatku a postupne zvyšovať záťaž a intenzitu. Veď ani v škole nezačíname hneď čítať a písať, pokiaľ nepoznáme písmená a abecedu, ale sa k tomu dostávame postupne. Rovnako to platí aj pri fyzickom tréningu. Je preto dobré zamerať sa primárne na správne pohybové návyky, posliniť kondíciu, nadobudnúť silu a flexibilitu a až následne sa pokúšať o „osobné rekordy“.
A tu sa vraciame na začiatok, prečo tvrdiť, že „Hlavne, že sa hýbem“, nie je až tak správne. A prečo je skôr dôležité zameriavať sa na kvalitu a správnosť pohybov v rámci svojich fyzických možností. Práve to sa totiž v pozitívnom slova zmysle odzrkadlí na našom zdraví a s tým príde aj dobrý pocit, že sme pre seba niečo urobili.
Vždy by sme si teda mali vyberať, čo je pre nás priorita– či to, že sa za každú cenu a akokoľvek hýbeme alebo to, že sme zdraví a fit (ja si vyberám tú druhú možnosť :)).
,,Lebo len zdravý človek môže byť silný a šťastný.”